إِذَا ٱلشَّمْسُ كُوِّرَتْ ﴿١﴾
Si kammu renndinaama annoore mum yahi
Hello jaaɓorde›Faccirol›At-Takwir (81)
Makkiyya · 29 aayeeje
إِذَا ٱلشَّمْسُ كُوِّرَتْ ﴿١﴾
Si kammu renndinaama annoore mum yahi
وَإِذَا ٱلنُّجُومُ ٱنكَدَرَتْ ﴿٢﴾
Si koode caami ndaaygu mum momtii
وَإِذَا ٱلْجِبَالُ سُيِّرَتْ ﴿٣﴾
Si pelle ndillinaama ittaa nokkuuli mum
وَإِذَا ٱلْعِشَارُ عُطِّلَتْ ﴿٤﴾
Si naagaaji coowɗi ɗi jom mum en pompandiratno mbelsindaama ɗi ngacca
وَإِذَا ٱلْوُحُوشُ حُشِرَتْ ﴿٥﴾
Si kulle ladde ndenndinaama e aade en e nokku gooto
وَإِذَا ٱلْبِحَارُ سُجِّرَتْ ﴿٦﴾
Si maaje kuɓɓaama haa ngonti yiite
وَإِذَا ٱلنُّفُوسُ زُوِّجَتْ ﴿٧﴾
Si pittaali cinndindiraama e ko ɗi nanndi, hulndu Alla cinndindire e hulndu Alla, saay saayeeru cinndindire e saay saayeeru
وَإِذَا ٱلْمَوْءُۥدَةُ سُئِلَتْ ﴿٨﴾
Si Alla naamniima deyel ubbanangel na wuuri. بأى ذنب قتلت
بِأَىِّ ذَنۢبٍۢ قُتِلَتْ ﴿٩﴾
Hol bakkaat wardi ngel barɗa ngel o
وَإِذَا ٱلصُّحُفُ نُشِرَتْ ﴿١٠﴾
Si ɗeri golle jeyaaɓe caaktaama, haa gooto fof jannga ɗerewol mum. بلغ Alqur’aana · Faccirol
وَإِذَا ٱلسَّمَآءُ كُشِطَتْ ﴿١١﴾
Si kammu o huttaama hono no dammuwol huttirte nih
وَإِذَا ٱلْجَحِيمُ سُعِّرَتْ ﴿١٢﴾
Si yiite huɓɓaama
وَإِذَا ٱلْجَنَّةُ أُزْلِفَتْ ﴿١٣﴾
Si aljanna ɓallinaama hulɓe Alla ɓe
عَلِمَتْ نَفْسٌۭ مَّآ أَحْضَرَتْ ﴿١٤﴾
Si ko haala ko fof arii fittaandu annda kondu tawni e golle nder oon ñalawma
فَلَآ أُقْسِمُ بِٱلْخُنَّسِ ﴿١٥﴾
Mbeɗa woondira koode birniiɗe ko addi ndeɗe pudata saanga jemma
ٱلْجَوَارِ ٱلْكُنَّسِ ﴿١٦﴾
Dogooje e falakuuli mum wirnatooɗe saanga subaka ari hono lelli naatɗi e koɗrɗe mum
وَٱلَّيْلِ إِذَا عَسْعَسَ ﴿١٧﴾
Mi woondarii arwannde jemma si mbo arii e arde, e si mbo arii e runtaade
وَٱلصُّبْحِ إِذَا تَنَفَّسَ ﴿١٨﴾
O woondiri subaka si annoore mum arii. إنه لقول رسول كريم
إِنَّهُۥ لَقَوْلُ رَسُولٍۢ كَرِيمٍۢ ﴿١٩﴾
Pellet quraana telliiɗo e Muhamadu-yo o his-ko haala Alla ko malayka koolaaɗo yottini mbo, oon woni jibriil-yo o his- mbo Alla hoolii
ذِى قُوَّةٍ عِندَ ذِى ٱلْعَرْشِ مَكِينٍۢ ﴿٢٠﴾
jom semmbe jom daraja ka jam arsi Ceniiɗo. بلغ Alqur’aana · Faccirol مطاع ثم أمين
مُّطَاعٍۢ ثَمَّ أَمِينٍۢ ﴿٢١﴾
Na ɗoftii mba ɓe kammu, koolaaɗo ko O yottinta ko e wahyu. وما صاحبكم بمج نون
وَمَا صَاحِبُكُم بِمَجْنُونٍۢ ﴿٢٢﴾
Muhamadu-yo o his- gondiijo mon mbo ngannduɗon hakkille makko e hoolaare mum e goonɗude mum wonah kaangaaɗo hono noɓe pepindorto nih
وَلَقَدْ رَءَاهُ بِٱلْأُفُقِ ٱلْمُبِينِ ﴿٢٣﴾
Gondiijo mon yi*ii jibriil e mbaadi tagu mbo o tagiraa o ka jookli kammu laaɓtuɗo on
وَمَا هُوَ عَلَى ٱلْغَيْبِ بِضَنِينٍۢ ﴿٢٤﴾
Gondiijo mon O wonah ɗawoowo nde O yottinta on ko O yamiraa ko yo O yottin, O nanngatah njoɓdi hono no wageeɓe nih. وما هو بقول شيطن رجيم
وَمَا هُوَ بِقَوْلِ شَيْطَـٰنٍۢ رَّجِيمٍۢ ﴿٢٥﴾
O auraana wonah haala seytaan diiwaaɗo ummaade e yurmeende Alla. فأ ين تذهبون
فَأَيْنَ تَذْهَبُونَ ﴿٢٦﴾
Hongol laawol naataton haa njeddon wonde Quraana ko ka Alla mbo ummii caggal ɗii dallillaaji? إ ن هو إ ل اذكر للعلمين
إِنْ هُوَ إِلَّا ذِكْرٌۭ لِّلْعَـٰلَمِينَ ﴿٢٧﴾
O auraana mbo wonah si wonah waaju wonande yimɓe e jinneeji
لِمَن شَآءَ مِنكُمْ أَن يَسْتَقِيمَ ﴿٢٨﴾
Kala e mon faalaaɗo fooccaade e laawol goongo
وَمَا تَشَآءُونَ إِلَّآ أَن يَشَآءَ ٱللَّهُ رَبُّ ٱلْعَـٰلَمِينَ ﴿٢٩﴾
On faaletaake fooccaade wolla goɗɗum goo si wonah Alla haaje ɗuum jom binnde On. Iwdi: Al-Mukhtasar fi Tafsir Al-Qur’an
Rewu · ruttu · hiisno · Ko aldaa e winndagol