Hello jaaɓordeFaccirolAbasa (80)

Faccirol Abasa (80) — عبس

Makkiyya · 42 aayeeje

Janngu · HeɗoPiilde PDF

عَبَسَ وَتَوَلَّىٰٓ ﴿١﴾

O ñirɓanii o runtii

أَن جَآءَهُ ٱلْأَعْمَىٰ ﴿٢﴾

Sabu arde Abdullaay Ibnu ummu Maktuum hombo ɗaɓɓa peewal,ko o gumɗo o wonnoo,o ari tawi nelaaɗo na sokliri mawɓe sirkuɓe ngam O feewnaɓe

وَمَا يُدْرِيكَ لَعَلَّهُۥ يَزَّكَّىٰٓ ﴿٣﴾

Hol ko anndin Ma-aan nelaaɗo- yaama oo gumɗo laaɓa e bakkatuuli makko

أَوْ يَذَّكَّرُ فَتَنفَعَهُ ٱلذِّكْرَىٰٓ ﴿٤﴾

Wollo o waajito ko o nanata ko e ma e waajuuli o naftaroo ɗi

أَمَّا مَنِ ٱسْتَغْنَىٰ ﴿٥﴾

Tawi ko oon jonaaɗo hoore makko ngalu makko o acci iimaan e ko ngadduɗa ko. فأنت له تصد

فَأَنتَ لَهُۥ تَصَدَّىٰ ﴿٦﴾

Aan haɗa faloo mbo haɗa hucca e makko. وما عليك أ ل ايز كى

وَمَا عَلَيْكَ أَلَّا يَزَّكَّىٰ ﴿٧﴾

Hol ko heftoto Ma si o laaɓiraani e bakkatuuji makko ruttaade e Alla

وَأَمَّا مَن جَآءَكَ يَسْعَىٰ ﴿٨﴾

Tawi ko oon gaɗo e ma hombo yaha ngam yiilaade moƴƴere. وهو يخش

وَهُوَ يَخْشَىٰ ﴿٩﴾

Hombo huli Alla. فأ نت عنه تله

فَأَنتَ عَنْهُ تَلَهَّىٰ ﴿١٠﴾

Aan noon haɗa sokliri mawɓe heeferɓe gaa e makko. بلغ Alqur’aana · Faccirol

كَلَّآ إِنَّهَا تَذْكِرَةٌۭ ﴿١١﴾

Wonah noon huunde nde wa*i, huunde nde kay ko teskuya wonande jaɓoowo

فَمَن شَآءَ ذَكَرَهُۥ ﴿١٢﴾

Kala faalaado jantoo mbo, o waajitoroo ko woni ko e Quraana. فى ص حف م كرمة

فِى صُحُفٍۢ مُّكَرَّمَةٍۢ ﴿١٣﴾

Oo quraana mbo woni ko e ɗereeli teddinaaɗi ka malayka en. م رفوعة م طه رة

مَّرْفُوعَةٍۢ مُّطَهَّرَةٍۭ ﴿١٤﴾

ɓamtaaɗo toownaaɗo; ceniiɗo mbo soɓe mematah. بأ يدى سفرة

بِأَيْدِى سَفَرَةٍۢ ﴿١٥﴾

Hombo e juuɗe malayka en nulaaɓe. كرام بررة

كِرَامٍۭ بَرَرَةٍۢ ﴿١٦﴾

Tedduɓe ka Alla, heewɓe golle lobbe

قُتِلَ ٱلْإِنسَـٰنُ مَآ أَكْفَرَهُۥ ﴿١٧﴾

Huɗaama aade alah ko ɓuri mbo sattu keefeeru. من أى شىء خلقه

مِنْ أَىِّ شَىْءٍ خَلَقَهُۥ ﴿١٨﴾

E honde huunde Alla tagiri mbo haa o mawnikinii e dow leydi o yeddi Mbo?. من نطفة خلقه فقد ره

مِن نُّطْفَةٍ خَلَقَهُۥ فَقَدَّرَهُۥ ﴿١٩﴾

E ndiyam setta O tagri mbo, O waɗi tagu makka taaɓe taaɓe

ثُمَّ ٱلسَّبِيلَ يَسَّرَهُۥ ﴿٢٠﴾

Refti O newnani mbo caggal ɗee taaɓe laawol no o yaltiri e reedu neene makko. بلغ Alqur’aana · Faccirol ثم أماته فأقبره

ثُمَّ أَمَاتَهُۥ فَأَقْبَرَهُۥ ﴿٢١﴾

Refti caggal nde O hoddirani mbo wuurde e nguurndam O wari mbo, O waɗani mbo e yenaande o heddoo heen haa ummital

ثُمَّ إِذَا شَآءَ أَنشَرَهُۥ ﴿٢٢﴾

Refti si O faalaama O ummitina mbo ngam haasbeede e yoɓeede

كَلَّا لَمَّا يَقْضِ مَآ أَمَرَهُۥ ﴿٢٣﴾

Wonah noon huunde nde keefeero o sikki wa*i hono wonde o tottii ko Alla haandi ko e dpow makko e hakkeeli, alah o tottiraani ko o fawaa ko e farillaaji

فَلْيَنظُرِ ٱلْإِنسَـٰنُ إِلَىٰ طَعَامِهِۦٓ ﴿٢٤﴾

Yo aade keefeero o ndaar ñaamdu makko nduبo ñaamata hono o heɓri ndu

أَنَّا صَبَبْنَا ٱلْمَآءَ صَبًّۭا ﴿٢٥﴾

Woni asli mum ko ndiyam telliɗam ummaadeقe kammu e mbaadi keewndi

ثُمَّ شَقَقْنَا ٱلْأَرْضَ شَقًّۭا ﴿٢٦﴾

Refti Min pettini leydi ndi, ndi yaltini puɗi. ب فأنبتنا فيها ح ا

فَأَنۢبَتْنَا فِيهَا حَبًّۭا ﴿٢٧﴾

Min puɗni heen gabbe hono makkaari e bele e ka nanndi heen. وعنبا وقض با

وَعِنَبًۭا وَقَضْبًۭا ﴿٢٨﴾

Min puɗni e hendi inabu e huɗo ngam jaɓnde daabe. وزيتونا ونخلا

وَزَيْتُونًۭا وَنَخْلًۭا ﴿٢٩﴾

Min puɗni e hendi oliv e tamara

وَحَدَآئِقَ غُلْبًۭا ﴿٣٠﴾

Min puɗni e hendi gese keewɗe leɗɗe. بلغ Alqur’aana · Faccirol ب وفكهة وأ ا

وَفَـٰكِهَةًۭ وَأَبًّۭا ﴿٣١﴾

Min puɗni e hendi muuyanteele e ko daabe ndurata. م تعا ل كم ولأنعمكم

مَّتَـٰعًۭا لَّكُمْ وَلِأَنْعَـٰمِكُمْ ﴿٣٢﴾

Ngam wona nafoore mon e nafoore daabe mon

فَإِذَا جَآءَتِ ٱلصَّآخَّةُ ﴿٣٣﴾

Si haacaango manngo cukkoowo noppi ko ngoon woni ɗimmo ngo arii

يَوْمَ يَفِرُّ ٱلْمَرْءُ مِنْ أَخِيهِ ﴿٣٤﴾

ñande aade dogi musiɗɗo makko. وأ مه وأ بيه

وَأُمِّهِۦ وَأَبِيهِ ﴿٣٥﴾

O doga neene makko e baaba. وصحبته وبنيه

وَصَـٰحِبَتِهِۦ وَبَنِيهِ ﴿٣٦﴾

O doga cuddiiɗo makko e ɓiɓɓe makko

لِكُلِّ ٱمْرِئٍۢ مِّنْهُمْ يَوْمَئِذٍۢ شَأْنٌۭ يُغْنِيهِ ﴿٣٧﴾

Kala gooto e mum en na sokliri ko o woni ko e dow mum ummaade satteende suna oon ñalngu. وجوه يومئ ذ م سفرة

وُجُوهٌۭ يَوْمَئِذٍۢ مُّسْفِرَةٌۭ ﴿٣٨﴾

Geece malaabe ñande heen pooyni. ضاحكة م ستبشرة

ضَاحِكَةٌۭ مُّسْتَبْشِرَةٌۭ ﴿٣٩﴾

Hoɗe njala hoɗe mbeltii. ووجوه يومئذ عليها غبرة

وَوُجُوهٌۭ يَوْمَئِذٍ عَلَيْهَا غَبَرَةٌۭ ﴿٤٠﴾

Geece hiitaaɓe e oon nyalngu ina e dow mum sollaaru. بلغ Alqur’aana · Faccirol ترهقها قترة

تَرْهَقُهَا قَتَرَةٌ ﴿٤١﴾

Na hippaɗe niwre

أُو۟لَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلْكَفَرَةُ ٱلْفَجَرَةُ ﴿٤٢﴾

Sifariiɓe ɗii sifaali ngoni renndinɓe keefeeru caay saagal. Iwdi: Al-Mukhtasar fi Tafsir Al-Qur’an

Jangu · Abasa — عبس

Rewu · ruttu · hiisno · Ko aldaa e winndagol

Faccirol · 31 ɗemɗe