وَٱلنَّـٰزِعَـٰتِ غَرْقًۭا ﴿١﴾
Alla woondiri malayka en pooɗooji pittaali heeferɓe pooɗgol cattungol
Hello jaaɓorde›Faccirol›An-Naazi'aat (79)
Makkiyya · 46 aayeeje
وَٱلنَّـٰزِعَـٰتِ غَرْقًۭا ﴿١﴾
Alla woondiri malayka en pooɗooji pittaali heeferɓe pooɗgol cattungol
وَٱلنَّـٰشِطَـٰتِ نَشْطًۭا ﴿٢﴾
Alla woondarii malayka en ittatɗi pittaali goonɗinɓe e mbaadii newiindi
وَٱلسَّـٰبِحَـٰتِ سَبْحًۭا ﴿٣﴾
Alla woondarii malayka en lummbatooɗi ummaade kammu faade leydi e yamiroore Alla
فَٱلسَّـٰبِقَـٰتِ سَبْقًۭا ﴿٤﴾
E Alla woondarii malayka en gadandiratɗi gadandirgol fii siinude yamiroore Alla
فَٱلْمُدَبِّرَٰتِ أَمْرًۭا ﴿٥﴾
Alla woondarii kadi malayka en ciinooji ko Alla yamiri e ñaawoore Mum hono malayka en wakkilaaɓe golle jiyaaɓe, O woondarii ɗum fof wonde ma O umminɓe O haasba ɓe O yoɓa ɓe
يَوْمَ تَرْجُفُ ٱلرَّاجِفَةُ ﴿٦﴾
ñande leydi ndi ndimmbii saanga wuttaango adano
تَتْبَعُهَا ٱلرَّادِفَةُ ﴿٧﴾
Rewa e nduu wuttaandu wuttaandu ɗimmuru. قلوب يومئذ واجفة
قُلُوبٌۭ يَوْمَئِذٍۢ وَاجِفَةٌ ﴿٨﴾
ɓerɗe heefereeɓe e faasigeeɓe ñande heen na kuli. أ بص رها خشعة
أَبْصَـٰرُهَا خَـٰشِعَةٌۭ ﴿٩﴾
Na feeña e gite mum en batte koyeere
يَقُولُونَ أَءِنَّا لَمَرْدُودُونَ فِى ٱلْحَافِرَةِ ﴿١٠﴾
Hoɓe mbiyatnoo: Mbela min nduttoto e nguurndam caggal min maayi. بلغ Alqur’aana · Faccirol أءذا كنا عظما ن خرة
أَءِذَا كُنَّا عِظَـٰمًۭا نَّخِرَةًۭ ﴿١١﴾
Mbela si min ngontii ƴi*e dappuɗe min nduttoto no min ngonruno nih. قالوا تلك إ ذا كرة خاسرة
قَالُوا۟ تِلْكَ إِذًۭا كَرَّةٌ خَاسِرَةٌۭ ﴿١٢﴾
ɓe mbi*a: si min nduttiima, ngool duttagol wona duttagol pertungol, joom mum wona puuntaaɗo. فإ ن ما هى زج رة وحدة
فَإِنَّمَا هِىَ زَجْرَةٌۭ وَٰحِدَةٌۭ ﴿١٣﴾
Fiyaaku ummital na newii, ɗuum ko wuttaango wooto ummaade e malayka bakkilaaɗo wuttude
فَإِذَا هُم بِٱلسَّاهِرَةِ ﴿١٤﴾
Ndeke tan denndaangal wuurɓe e dow leydi caggal ndeɓe ngonnoo maayɓe e nder reedu mayri
هَلْ أَتَىٰكَ حَدِيثُ مُوسَىٰٓ ﴿١٥﴾
Mbela arii e Ma-aan nelaaɗo- kabaaru Muusa wondude e joom Makko e wondude e gaño makko fir*awna
إِذْ نَادَىٰهُ رَبُّهُۥ بِٱلْوَادِ ٱلْمُقَدَّسِ طُوًى ﴿١٦﴾
Tuma nde joom makko ceniiɗo O noddimbo ka caatngol Tuwa laɓɓinangol
ٱذْهَبْ إِلَىٰ فِرْعَوْنَ إِنَّهُۥ طَغَىٰ ﴿١٧﴾
O maakini mbo e ko maaki: yahu ka fir*awna o yawtarii keerol tooñde e mawnikinaare
فَقُلْ هَل لَّكَ إِلَىٰٓ أَن تَزَكَّىٰ ﴿١٨﴾
Maakan mbo: Mbela woodanaani ma-aan fir*awna- nde laaɓataa e keefeeru e goopi. وأهديك إ لى ربك فتخ ش
وَأَهْدِيَكَ إِلَىٰ رَبِّكَ فَتَخْشَىٰ ﴿١٩﴾
Mi feewnu ma faade e joom ma Oon takɗo ma O reen ma kulaa Mbo, ngollaa ko welata Mbo, ndeenaɗa ko mettata Mbo
فَأَرَىٰهُ ٱلْـَٔايَةَ ٱلْكُبْرَىٰ ﴿٢٠﴾
Muusa holli mbo maande mawnde nde holliroonde wonde ko O nelaaɗo ummaade e joom makko, ko ndeen woni junngo ngo e sawru ndu. بلغ Alqur’aana · Faccirol فكذ ب وعص
فَكَذَّبَ وَعَصَىٰ ﴿٢١﴾
Fir*awna alah ko waɗi si wonah fennude nde maande, o woopi ko joom makko yamiri ko Muusa-yo o his-. ثم أ دبر يسعى
ثُمَّ أَدْبَرَ يَسْعَىٰ ﴿٢٢﴾
Refti o ɗuurnii goonɗinde ko Muusa addi ko o tiiɗnii e woopde Alla. فحشر فناد
فَحَشَرَ فَنَادَىٰ ﴿٢٣﴾
O renndini yimɓe makko e sukkuɓe e makko ngam foolandirde e Muusa o noddi o wii:
فَقَالَ أَنَا۠ رَبُّكُمُ ٱلْأَعْلَىٰ ﴿٢٤﴾
Miin woni joom mon ɓurɗo toowde, ɗoftaare woonanaani mbo wonah miin e dow mon
فَأَخَذَهُ ٱللَّهُ نَكَالَ ٱلْـَٔاخِرَةِ وَٱلْأُولَىٰٓ ﴿٢٥﴾
Alla nanngi mbo O leptiri mbo e aduna yoolaade e maaya, O leptiri mbo laakara naatnude mbo e lepte cattuɗe sanne
إِنَّ فِى ذَٰلِكَ لَعِبْرَةًۭ لِّمَن يَخْشَىٰٓ ﴿٢٦﴾
Wonii e halkude fir*awna aduna e laakara waaju wonande kulɗo Alla, ko oon naftorto waajuuji
ءَأَنتُمْ أَشَدُّ خَلْقًا أَمِ ٱلسَّمَآءُ ۚ بَنَىٰهَا ﴿٢٧﴾
Mbela ko woodnude mon-onon fennuɓe ummital- ɓuri sattude wolla ko woodnude kammu mbo mahi o ɓuri sattude. رفع سمكها فسوىها
رَفَعَ سَمْكَهَا فَسَوَّىٰهَا ﴿٢٨﴾
O waɗi mbildi mammbo ko toowndi, O waɗi mbo potondirɗo, mbo alah petti wolla ayiiba. وأغطش ليلها وأخرج ض حىها
وَأَغْطَشَ لَيْلَهَا وَأَخْرَجَ ضُحَىٰهَا ﴿٢٩﴾
O niɓɓaɗini jemma makko si naange mutii, O feññini annoore makko si naange fuɗii
وَٱلْأَرْضَ بَعْدَ ذَٰلِكَ دَحَىٰهَآ ﴿٣٠﴾
E leydi caggal nde O tagi kammu O werti ndi, O waɗi e mayri nafooje mayri. بلغ Alqur’aana · Faccirol
أَخْرَجَ مِنْهَا مَآءَهَا وَمَرْعَىٰهَا ﴿٣١﴾
O yaltini e mayri ndiyam ceewle ilooje, O fuɗni heen puɗi ngam durngol kulle
وَٱلْجِبَالَ أَرْسَىٰهَا ﴿٣٢﴾
E pelle ɗe O laatin ɗe tabitɗe e dow leydi. متعا ل كم ولأنعمكم
مَتَـٰعًۭا لَّكُمْ وَلِأَنْعَـٰمِكُمْ ﴿٣٣﴾
ɗum fof ko nafooje mon-onon aade en- e daabe mon, O tagɗo ɗum fof ronkatah ruttude ɗum e laawol goɗngol
فَإِذَا جَآءَتِ ٱلطَّآمَّةُ ٱلْكُبْرَىٰ ﴿٣٤﴾
Si wuttaango ɗimma ngo arii ngo huurdi kala huunde e kulhuli, darngo darii
يَوْمَ يَتَذَكَّرُ ٱلْإِنسَـٰنُ مَا سَعَىٰ ﴿٣٥﴾
ñalawma mbo ari aade siftoro ko o golluno, foti ko ko lobbi wollo ko boni
وَبُرِّزَتِ ٱلْجَحِيمُ لِمَن يَرَىٰ ﴿٣٦﴾
jahannama adde ɓannginane wonande yi*oowo. فأم امن طغى
فَأَمَّا مَن طَغَىٰ ﴿٣٧﴾
Tawi ko oon palguɗo keerol e nder majjere
وَءَاثَرَ ٱلْحَيَوٰةَ ٱلدُّنْيَا ﴿٣٨﴾
O ɓurni nguurndam aduna ngasajam e dow nguurndam laakara keddoto ɗam
فَإِنَّ ٱلْجَحِيمَ هِىَ ٱلْمَأْوَىٰ ﴿٣٩﴾
Pellet ko yiite woni ñiiɓirde makko nde o hoɗata
وَأَمَّا مَنْ خَافَ مَقَامَ رَبِّهِۦ وَنَهَى ٱلنَّفْسَ عَنِ ٱلْهَوَىٰ ﴿٤٠﴾
Tawi ko oon kuldo daraade e yeeso joom makko, o haɗi fittaandu sukkude e belaaɗe e ko Alla harmini ko aljanna woni galle makko.ɗƴñƴñ بلغ Alqur’aana · Faccirol
فَإِنَّ ٱلْجَنَّةَ هِىَ ٱلْمَأْوَىٰ ﴿٤١﴾
Tawi ko oon kulɗo daraade e yeeso joom makko, o haɗi fittaandu sukkude e belaaɗe e ko Alla harmini ko aljanna woni galle makko
يَسْـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلسَّاعَةِ أَيَّانَ مُرْسَىٰهَا ﴿٤٢﴾
Na naamna ma-aan nelaaɗo-fennooɓe ummital ndey darnga darato
فِيمَ أَنتَ مِن ذِكْرَىٰهَآ ﴿٤٣﴾
Woodanaani Ma ganndala daragol darnga saka kaalanaa ɓe ɗum, te ɗum wonah ko mah, wonan ma ko heblanaade ɗum
إِلَىٰ رَبِّكَ مُنتَهَىٰهَآ ﴿٤٤﴾
Ko e joom ma gooto tan woni haaɗtirde ganndal darnga
إِنَّمَآ أَنتَ مُنذِرُ مَن يَخْشَىٰهَا ﴿٤٥﴾
Ngonɗaa tan ko jeertinoowo kulɗo darnga, sabu ko oon woni naftoroowo jeertingol Ma
كَأَنَّهُمْ يَوْمَ يَرَوْنَهَا لَمْ يَلْبَثُوٓا۟ إِلَّا عَشِيَّةً أَوْ ضُحَىٰهَا ﴿٤٦﴾
Elle ñande ɓe ceedii darnga, ɓe ñiiɓaani si wonah kikiiɗa yel e nguurndam mum en aduna wolla subaka yel gootel. Iwdi: Al-Mukhtasar fi Tafsir Al-Qur’an
Rewu · ruttu · hiisno · Ko aldaa e winndagol