إِذَا وَقَعَتِ ٱلْوَاقِعَةُ ﴿١﴾
Si Darngal ngal darorii ko feere mun alaa. ليس لوقعتها كاذبة
Hello jaaɓorde›Faccirol›Al-Waaqia (56)
Makkiyya · 96 aayeeje
إِذَا وَقَعَتِ ٱلْوَاقِعَةُ ﴿١﴾
Si Darngal ngal darorii ko feere mun alaa. ليس لوقعتها كاذبة
لَيْسَ لِوَقْعَتِهَا كَاذِبَةٌ ﴿٢﴾
Alanaa wonkii woo fennugol ngal, wano ɓe fenniraynoo ngal ka aduna. خافضة ر افعة
خَافِضَةٌۭ رَّافِعَةٌ ﴿٣﴾
Hoyfinɗinirayngal heeferɓe bomɓe ɓen naadeedeج Yiite, ngal ɓamtira fii gomɗimɓe ɓen naadugol Aljanna
إِذَا رُجَّتِ ٱلْأَرْضُ رَجًّۭا ﴿٤﴾
Si leydi ndin dilliniroyaama dillannde mawnde. س
وَبُسَّتِ ٱلْجِبَالُ بَسًّۭا ﴿٥﴾
Pelle ɗen ɗigginiroyee ɗigginannde. ث
فَكَانَتْ هَبَآءًۭ مُّنۢبَثًّۭا ﴿٦﴾
ɗe wontira nden muncannde ɗon, collaari sariindi ndi tabitataa. وكنتم أ زوجا ثلثة
وَكُنتُمْ أَزْوَٰجًۭا ثَلَـٰثَةًۭ ﴿٧﴾
Wontoyon nooneeji tati, nden ñalnde:
فَأَصْحَـٰبُ ٱلْمَيْمَنَةِ مَآ أَصْحَـٰبُ ٱلْمَيْمَنَةِ ﴿٨﴾
Ko wontirooɓe ñaamo ɓen henndorayɓe talki mun ɗin ka ñaamo. Iskin toowal e mawngu martaba maɓɓe!
وَأَصْحَـٰبُ ٱلْمَشْـَٔمَةِ مَآ أَصْحَـٰبُ ٱلْمَشْـَٔمَةِ ﴿٩﴾
E wontirooɓe nano ɓen henndorayɓe talki mun ɗin ka nano. Bone bis e ɓen yimɓe nano!
وَٱلسَّـٰبِقُونَ ٱلسَّـٰبِقُونَ ﴿١٠﴾
Ko adondiraynooɓe ɓen e golle moƴƴe ka aduna, woni ko adoytee naadeede Aljanna ka laakara. بلغ Alqur’aana · Faccirol
أُو۟لَـٰٓئِكَ ٱلْمُقَرَّبُونَ ﴿١١﴾
Ko ɓen woni ɓadnitaaɓe ɓen ka Allah
فِى جَنَّـٰتِ ٱلنَّعِيمِ ﴿١٢﴾
Hiɓe e nder Aljannaaji neeminiiɗi, ka ɓe dakmitora kala noone neema
ثُلَّةٌۭ مِّنَ ٱلْأَوَّلِينَ ﴿١٣﴾
Dental jeyaangal e ɗee mofte, e mofte adinooɓe ɓen
وَقَلِيلٌۭ مِّنَ ٱلْـَٔاخِرِينَ ﴿١٤﴾
E yimɓe seeɗaaɓe, jeyaaɓe e mofte sakkitiiɓe ɓen, ɓen kadi ko adinooɓe ɓallinaaɓe. عل سرر م وضونة
عَلَىٰ سُرُرٍۢ مَّوْضُونَةٍۢ ﴿١٥﴾
Hiɓe e hoore danɗe yuɓɓiraaɗe kaŋŋe. م تكٔين عليها متقبلين
مُّتَّكِـِٔينَ عَلَيْهَا مُتَقَـٰبِلِينَ ﴿١٦﴾
Hara hiɓe soɓɓindii e ɗen danɗe, ɓe fewtondiri, tawa ɓe runtandirtaa. يطوف عليهم ولدن م خلدون
يَطُوفُ عَلَيْهِمْ وِلْدَٰنٌۭ مُّخَلَّدُونَ ﴿١٧﴾
Sukaaɓe duuminaaɓe hino wanngoo hakkunde maɓɓe, ko ligganoo ɓe, ɓen nawyataa ɓe lannataa. بأ ك واب وأباريق وكأ س من م عين
بِأَكْوَابٍۢ وَأَبَارِيقَ وَكَأْسٍۢ مِّن مَّعِينٍۢ ﴿١٨﴾
Hara hiɓe jinndida ton e ñedduɗe ɗe alaa uddooɗe, e caltale uddotooɗe, e koroy hebbiniraakoy beere ilaynde nder Aljanna nde taƴondirtaa. لا يصد عون عنها ولا ينزفون
لَّا يُصَدَّعُونَ عَنْهَا وَلَا يُنزِفُونَ ﴿١٩﴾
Nden wa'aa wa beere aduna nden, tawde mo yarii nde o muusetaake hoore o haangataake. وفكهة مما يتخيرون
وَفَـٰكِهَةٍۢ مِّمَّا يَتَخَيَّرُونَ ﴿٢٠﴾
Ɓen sukaaɓe wanngodato hakkunde maɓɓe ton kadi e muuyanteeɗi ɗi ɓe suɓotoo. بلغ Alqur’aana · Faccirol ولحم طير مما يشتهون
وَلَحْمِ طَيْرٍۢ مِّمَّا يَشْتَهُونَ ﴿٢١﴾
Ɓe jinndida ton kadi e teewu colli ngu ɓe tuuyatee. وحور عين
وَحُورٌ عِينٌۭ ﴿٢٢﴾
Hino woodani ɓe ka Aljanna ton kadi, rewɓe labaaɓe yooɗa e yaaja giteeɓe
كَأَمْثَـٰلِ ٱللُّؤْلُؤِ ٱلْمَكْنُونِ ﴿٢٣﴾
Wa'uɓe wa kaŋŋe lu'ulu'u reenaaɗe nder oogirɗe
جَزَآءًۢ بِمَا كَانُوا۟ يَعْمَلُونَ ﴿٢٤﴾
Ɗum ko njoɓdi golle maɓɓe moƴƴe ɗen aduna. لا يسمعون فيها لغوا ولا تأثيما
لَا يَسْمَعُونَ فِيهَا لَغْوًۭا وَلَا تَأْثِيمًا ﴿٢٥﴾
Ɓe nanataa ka nder Aljanna ton, haala bonuka, wanaa ko fawata jom mun bakkaat. إلا قيلا سلما سلما
إِلَّا قِيلًۭا سَلَـٰمًۭا سَلَـٰمًۭا ﴿٢٦﴾
Ɓe nanataa ton si wanaa ko Malaa'ika'en saɗnata ɓe kon, e ko ɓe salmondirta hakkonde maɓɓe kon
وَأَصْحَـٰبُ ٱلْيَمِينِ مَآ أَصْحَـٰبُ ٱلْيَمِينِ ﴿٢٧﴾
E joman en ñaame tottirteeɓe ɗeri mum en juuɗe ñaame, alah ko ɓuri mawnude ɓe daraja e ngonko ka Alla. فى سدر م خضود
فِى سِدْرٍۢ مَّخْضُودٍۢ ﴿٢٨﴾
Ɓe wonoyay e leɗɗe ɗe alaa bulle-gi*e-, ɗe lorrataa. وطلح م نضود
وَطَلْحٍۢ مَّنضُودٍۢ ﴿٢٩﴾
E banaanaaje sukuɗe, weertiraaɗe yoga e dow yoga. وظل م مدود
وَظِلٍّۢ مَّمْدُودٍۢ ﴿٣٠﴾
E ɗowdi duumiindi, ɗi iwataa. بلغ Alqur’aana · Faccirol
وَمَآءٍۢ مَّسْكُوبٍۢ ﴿٣١﴾
E ndiyam juurayɗam, ɗam taƴondirtaa. وفكهةكثيرة
وَفَـٰكِهَةٍۢ كَثِيرَةٍۢ ﴿٣٢﴾
E ɓiɗɓe leɗɗe ɗuuɗuɗe ko limotaako. ل امقطوعة ولا ممنوعة
لَّا مَقْطُوعَةٍۢ وَلَا مَمْنُوعَةٍۢ ﴿٣٣﴾
Ɗe taƴondirantaaɓe fes, ɗe alaa yonta, huunde kadi toŋataa ɗe. وفرش م رفوعة
وَفُرُشٍۢ مَّرْفُوعَةٍ ﴿٣٤﴾
Ɓe wonay e leecee toownaaɗe e hoore danɗe
إِنَّآ أَنشَأْنَـٰهُنَّ إِنشَآءًۭ ﴿٣٥﴾
Ko Menen woni ko tagi ɓen huurul'ayniiɓe fuɗɗi ɓe. فجعلنهن أ بكارا
فَجَعَلْنَـٰهُنَّ أَبْكَارًا ﴿٣٦﴾
Men waɗi ɓe curbaaɓe ɓe yiidaali e gorko. عربا أ ترابا
عُرُبًا أَتْرَابًۭا ﴿٣٧﴾
Rewɓe yiɗuɓe moodiiɓe mun, goreeɓe
لِّأَصْحَـٰبِ ٱلْيَمِينِ ﴿٣٨﴾
Men tagir ɓen, fii yimɓe ñaamo ɓen, maande maloore maɓɓe nden
ثُلَّةٌۭ مِّنَ ٱلْأَوَّلِينَ ﴿٣٩﴾
Ɓen ko dental jeyaaɓe e mofte Annabaaɓe adinooɓe ɓen
وَثُلَّةٌۭ مِّنَ ٱلْـَٔاخِرِينَ ﴿٤٠﴾
E seeɗaaɓe jeyaaɓe e mofte Annabiijo Muhammadu ɗen (yo o his) mofte sakkitiiɓe ɓen. بلغ Alqur’aana · Faccirol
وَأَصْحَـٰبُ ٱلشِّمَالِ مَآ أَصْحَـٰبُ ٱلشِّمَالِ ﴿٤١﴾
E jom en nane tottirteeɓe ɗeri mum en e nane mum en ndaw ko boni alhaaleeji e battane. فى سموم وحميم
فِى سَمُومٍۢ وَحَمِيمٍۢ ﴿٤٢﴾
Ɓen no e henndu tiiɗundu nguleeki, e ndiyam tiiɗuɗam fatugol. وظل من يحموم
وَظِلٍّۢ مِّن يَحْمُومٍۢ ﴿٤٣﴾
E ɗowdi iwndi e curki ɓawluki. لا بارد ولا كريم
لَّا بَارِدٍۢ وَلَا كَرِيمٍ ﴿٤٤﴾
Wanaa henndu ɓuuɓundu, wanaa labaandu yi*annde. إن هم كانوا قبل ذلك مترفين
إِنَّهُمْ كَانُوا۟ قَبْلَ ذَٰلِكَ مُتْرَفِينَ ﴿٤٥﴾
Ado ɓe wonnde e ɗee lepte maɓɓe, hari ko ɓe neeminanooɓe aduna, ɓe alaano himme si wanaa tuuyooji maɓɓe
وَكَانُوا۟ يُصِرُّونَ عَلَى ٱلْحِنثِ ٱلْعَظِيمِ ﴿٤٦﴾
Ɓe laatino hiɓe haɓɓitoo e yeddugol Allah, rewa sanamu ko woori Mo. وكانوا يقولون أ ذا متنا وكنا ترابا وعظما أءنا لمبعوثون
وَكَانُوا۟ يَقُولُونَ أَئِذَا مِتْنَا وَكُنَّا تُرَابًۭا وَعِظَـٰمًا أَءِنَّا لَمَبْعُوثُونَ ﴿٤٧﴾
Hari hiɓe yeddaynoo ummital, ɓe jalkita fii maggal ɓe wi'a: Enee, hara si men maayii, men wontii mbullaari e ƴi'e kiɗɗe, hara men wuurnitete ɓaawo ɗum?
أَوَءَابَآؤُنَا ٱلْأَوَّلُونَ ﴿٤٨﴾
Hay baabiraaɓe amen adinooɓe men kadi ɓen maayude immintinoyte?
قُلْ إِنَّ ٱلْأَوَّلِينَ وَٱلْـَٔاخِرِينَ ﴿٤٩﴾
An Nulaaɗo, maakan ɓee fennuɓe fii ummital: Pellet, yimɓe adinooɓe e sakkitiiɓe fow e mun. لمجموعون إ لى ميقت يوم م علوم
لَمَجْمُوعُونَ إِلَىٰ مِيقَـٰتِ يَوْمٍۢ مَّعْلُومٍۢ ﴿٥٠﴾
Ko on mooɓoyteeɓe Ñalnde Darngal feere mun alaa, fii ñaaweede yoɓitee. بلغ Alqur’aana · Faccirol
ثُمَّ إِنَّكُمْ أَيُّهَا ٱلضَّآلُّونَ ٱلْمُكَذِّبُونَ ﴿٥١﴾
لٔاكلون من شجر من زقوم
لَـَٔاكِلُونَ مِن شَجَرٍۢ مِّن زَقُّومٍۢ ﴿٥٢﴾
Refti onon fennooɓe ummital majjuɓe laawol poocingol ko ñaamooɓe ñande darnga e ɓesnaaɗe lekki Jaqquum ko kiin ɓuri bonde e soɓde ɓesnaaɗe
فَمَالِـُٔونَ مِنْهَا ٱلْبُطُونَ ﴿٥٣﴾
Leggal ngal hebbiiroyton dimɗe mun haaɗuɗe, deedi mon yeewuɗi
فَشَـٰرِبُونَ عَلَيْهِ مِنَ ٱلْحَمِيمِ ﴿٥٤﴾
Surkoron ngal ndiyam wulɗam haa fati
فَشَـٰرِبُونَ شُرْبَ ٱلْهِيمِ ﴿٥٥﴾
On ɗuɗɗiniroyay yarugol e maggal, wano ngelooba ɗuɗɗinirta yarugol si ñawii
هَـٰذَا نُزُلُهُمْ يَوْمَ ٱلدِّينِ ﴿٥٦﴾
Ko on ñaametee mettuɗo e ndiyam haaɗuɗo, woni ko ɓe jaɓɓortee ñalnde njoɓdi kuuɗe mon. نحن خلقنكم فلولا تصدقون
نَحْنُ خَلَقْنَـٰكُمْ فَلَوْلَا تُصَدِّقُونَ ﴿٥٧﴾
Ko Menen tagi on, onon yo fennuɓe ummital, hari on woodaaka. Ko haɗi on goonginnde wonnde Men wuurnitay on si on maayii? أفرءيتم م اتمنون
أَفَرَءَيْتُم مَّا تُمْنُونَ ﴿٥٨﴾
Onon ɓee yimɓe, on yi'ii maniiyu mo rufoton on e rennga rewɓe ɓen?
ءَأَنتُمْ تَخْلُقُونَهُۥٓ أَمْ نَحْنُ ٱلْخَـٰلِقُونَ ﴿٥٩﴾
Ko onon tagata on maniiyu? Kaa ko Menen woni tagooɓe mo?
نَحْنُ قَدَّرْنَا بَيْنَكُمُ ٱلْمَوْتَ وَمَا نَحْنُ بِمَسْبُوقِينَ ﴿٦٠﴾
Ko Menen woni ko hoddiri maayde nden hakkunde mon; gooto kala e lajal, aditotaako wattintaako. Men wonaali ronkiteeɓe. بلغ Alqur’aana · Faccirol
عَلَىٰٓ أَن نُّبَدِّلَ أَمْثَـٰلَكُمْ وَنُنشِئَكُمْ فِى مَا لَا تَعْلَمُونَ ﴿٦١﴾
E wattitugol honooɓe mon e tagudu e mbaadi mon, Men fuɗɗira on e ko on anndaano e tagudu e mbaadi
وَلَقَدْ عَلِمْتُمُ ٱلنَّشْأَةَ ٱلْأُولَىٰ فَلَوْلَا تَذَكَّرُونَ ﴿٦٢﴾
Gomɗii hiɗon anndi no Men tagiri on non ka aranun. E on taskotaako anndon wonnde taguɗo On aranun ɗum, hino hattani immintingol on si on maayii? أفرءيتم م اتحرثون
أَفَرَءَيْتُم مَّا تَحْرُثُونَ ﴿٦٣﴾
On yi'ii gabbe ɗe sankoton ɗen ka leydi?
ءَأَنتُمْ تَزْرَعُونَهُۥٓ أَمْ نَحْنُ ٱلزَّٰرِعُونَ ﴿٦٤﴾
Ko onon fuɗinta ɗen gabbe? Kaa ko Menen?
لَوْ نَشَآءُ لَجَعَلْنَـٰهُ حُطَـٰمًۭا فَظَلْتُمْ تَفَكَّهُونَ ﴿٦٥﴾
Si Men haajuno waɗugol ndun remuru foron, ko pellet, Men wattayno mo ɗum, fewndo ka ɓadini ƴoƴugol. Wattinon ɓaawo ɗum, hiɗon ŋalɗa e ko heɓu ngu. إ ن المغرمون
إِنَّا لَمُغْرَمُونَ ﴿٦٦﴾
Wi'on: Menen ko men leptiraaɓe hayrugol ko men nafqi kon. بل نحن محرومون
بَلْ نَحْنُ مَحْرُومُونَ ﴿٦٧﴾
Wurin ko men haaaɓe arsike
أَفَرَءَيْتُمُ ٱلْمَآءَ ٱلَّذِى تَشْرَبُونَ ﴿٦٨﴾
On yi'ii ndiyam ɗam yaroton ɗam si on ɗomɗaama?
ءَأَنتُمْ أَنزَلْتُمُوهُ مِنَ ٱلْمُزْنِ أَمْ نَحْنُ ٱلْمُنزِلُونَ ﴿٦٩﴾
E ko onon saaƴiniri ɗam ka kammu? Kaa ko Menen saaƴini ɗam?
لَوْ نَشَآءُ جَعَلْنَـٰهُ أُجَاجًۭا فَلَوْلَا تَشْكُرُونَ ﴿٧٠﴾
Si Men haajuno waɗugol ɗam ndiyam ɗuuɗuɗam lamɗam, hara ɗam nafataa yarugol wanaa yarnirgol, ko pellet, Men waɗayno ɗum. Ko haɗi on yettugol Allah e ko O jippiniri yurmeende Makko nden kon, ndiyam welɗam? بلغ Alqur’aana · Faccirol
أَفَرَءَيْتُمُ ٱلنَّارَ ٱلَّتِى تُورُونَ ﴿٧١﴾
On yi'ii yiite nge huɓɓirton haajuuji mon ɗin?
ءَأَنتُمْ أَنشَأْتُمْ شَجَرَتَهَآ أَمْ نَحْنُ ٱلْمُنشِـُٔونَ ﴿٧٢﴾
E ko onon tagi leɗɗe huɓɓirteeɗe ngen yiite? Kaa ko Menen tagiri ɗe yurmegol on? نحن جعلنها تذكرة ومتعا للمقوين
نَحْنُ جَعَلْنَـٰهَا تَذْكِرَةًۭ وَمَتَـٰعًۭا لِّلْمُقْوِينَ ﴿٧٣﴾
Men waɗir ngee yiite ko waajitoron Yiite laakara ngen, e nafitor nge setotooɓe mon
فَسَبِّحْ بِٱسْمِ رَبِّكَ ٱلْعَظِيمِ ﴿٧٤﴾
Subbunhinor an Nulaaɗo, Joomi maa, Mawnuɗo e ko O hanndaa e mun
۞ فَلَآ أُقْسِمُ بِمَوَٰقِعِ ٱلنُّجُومِ ﴿٧٥﴾
Allah woondirii nokkuuli koode ɗen. وإنه لقسم لو تعلمون عظيم
وَإِنَّهُۥ لَقَسَمٌۭ لَّوْ تَعْلَمُونَ عَظِيمٌ ﴿٧٦﴾
Ko pellet, woondirgol mutirɗe ɗee koode, ko mawɗum, si ɗon anndunoo. Tawde maandeeji e tasakuyeeji no ton ko lannataa. إنه لقرءان كريم
إِنَّهُۥ لَقُرْءَانٌۭ كَرِيمٌۭ ﴿٧٧﴾
Ndee Alqur'aanaare wonaande janngeede e mon, ko Alqur'aanaare teddunde. Tawde hinde ɗuuɗi nafooje mawɗe. فى كتب م كنون
فِى كِتَـٰبٍۢ مَّكْنُونٍۢ ﴿٧٨﴾
Wonnde e deftere reenaande e gite yimɓe, nden woni Alluwal reenaangal ngal
لَّا يَمَسُّهُۥٓ إِلَّا ٱلْمُطَهَّرُونَ ﴿٧٩﴾
Meemataa nden, si wanaa Malaa'ika'en laɓɓinaa e bakkatuuji e ayiibe
تَنزِيلٌۭ مِّن رَّبِّ ٱلْعَـٰلَمِينَ ﴿٨٠﴾
Ko jippiniraande ka Jeyɗo tageefo ngon, e dow Annabiijo Muhammadu jom kisiyee. بلغ Alqur’aana · Faccirol
أَفَبِهَـٰذَا ٱلْحَدِيثِ أَنتُم مُّدْهِنُونَ ﴿٨١﴾
E ko ndee yewtere woni ko fennoton, onon ɓee sirkooɓe fennoobe? وتجعلون رزقكم أنكم تكذبون
وَتَجْعَلُونَ رِزْقَكُمْ أَنَّكُمْ تُكَذِّبُونَ ﴿٨٢﴾
Hiɗon waɗira yettirgol mon Allah ngol e ko O arsikiri on neema, fennugol on ɗum? Wonon e dammbirgol toɓo ngon battinorgol hoodere (naw`u) nden? Wi'on: Men toɓinorii hoodere naw'u kaariiree e kaariire?
فَلَوْلَآ إِذَا بَلَغَتِ ٱلْحُلْقُومَ ﴿٨٣﴾
Ko haɗata si ruuhu on yottike ka lookoƴere, وأ نتم حينئ ذ تنظرون
وَأَنتُمْ حِينَئِذٍۢ تَنظُرُونَ ﴿٨٤﴾
Hara onon hiɗon ndaara ngirɓoowo on fewndo yeeso mon on tuma. ونحن أقرب إليه منكم ولكن لا تبصرون
وَنَحْنُ أَقْرَبُ إِلَيْهِ مِنكُمْ وَلَـٰكِن لَّا تُبْصِرُونَ ﴿٨٥﴾
Hara non ko Menen e ganndal e kattal Amen, wonndude e Malaa'ka'en Amen, ɓuri on ɓadaade maayoowo mon on, ko woni tun, on yi'ataa ɓen Malaa'ikaaɓe
فَلَوْلَآ إِن كُنتُمْ غَيْرَ مَدِينِينَ ﴿٨٦﴾
Ko haɗata on, si tawiino hara ko no aaƴoriɗon non, wonnde on immintintaake fii warjeede golle mon,
تَرْجِعُونَهَآ إِن كُنتُمْ صَـٰدِقِينَ ﴿٨٧﴾
Rutton kin wonkii wonuki yaltude e maayoowo mon on, si tawii ko on goonguɓe? On hattanaa ɗum
فَأَمَّآ إِن كَانَ مِنَ ٱلْمُقَرَّبِينَ ﴿٨٨﴾
Si tawii on maayɗo ko jeyaaɗo e adondirtenooɓe e moƴƴuɗi. فروح وريحان وجنت نعيم
فَرَوْحٌۭ وَرَيْحَانٌۭ وَجَنَّتُ نَعِيمٍۢ ﴿٨٩﴾
Haray ko fowtere nde jokkondirtaa e ronkere alah caggal mum, e arsike laaɓuɗo, e yurmeende, e Aljanna mo o neeminotoo e mun kala ko wonkii makko faaletee, woni ko woodani mo. بلغ Alqur’aana · Faccirol
وَأَمَّآ إِن كَانَ مِنْ أَصْحَـٰبِ ٱلْيَمِينِ ﴿٩٠﴾
فَسَلَـٰمٌۭ لَّكَ مِنْ أَصْحَـٰبِ ٱلْيَمِينِ ﴿٩١﴾
Si tawii maayɗo on ko jeyaaɗo e yimɓe ñaamo ɓen, haray wata fii makko sunin; tawde ko kisal e hoolaare woodani ɓen
وَأَمَّآ إِن كَانَ مِنَ ٱلْمُكَذِّبِينَ ٱلضَّآلِّينَ ﴿٩٢﴾
Si tawii non maayɗo on ko jeyanooɗo e fennunooɓe ko Nulaaɗo on mo jam e kisiyee woni e mun on, majjunooɓe laawol focciingol ngol. فنزل من حميم
فَنُزُلٌۭ مِّنْ حَمِيمٍۢ ﴿٩٣﴾
Haray jipporde makko nde o jaɓɓetee e mun nden, ko ndiyam fatayɗam. وتص لية ج حيم
وَتَصْلِيَةُ جَحِيمٍ ﴿٩٤﴾
E sumoyeede Yiite Jahiimi ngen
إِنَّ هَـٰذَا لَهُوَ حَقُّ ٱلْيَقِينِ ﴿٩٥﴾
Pellet, ko Men fillani maa kon an Nulaaɗo, ko goonga yananaaɗo, mo sikke alaa e mu'un
فَسَبِّحْ بِٱسْمِ رَبِّكَ ٱلْعَظِيمِ ﴿٩٦﴾
Senin innde Joomi maa Mawɗo On, mawninaa Mo e kala ustaare! Iwdi: Al-Mukhtasar fi Tafsir Al-Qur’an
Rewu · ruttu · hiisno · Ko aldaa e winndagol