Hello jaaɓordeFaccirolAl-Insaan (76)

Faccirol Al-Insaan (76) — الإنسان

Madaniyya · 31 aayeeje

Janngu · HeɗoPiilde PDF

هَلْ أَتَىٰ عَلَى ٱلْإِنسَـٰنِ حِينٌۭ مِّنَ ٱلدَّهْرِ لَمْ يَكُن شَيْـًۭٔا مَّذْكُورًا ﴿١﴾

Wirtiima e aade dummuna juutɗo nde o wonno baasaaɗo mbo haalatenooke

إِنَّا خَلَقْنَا ٱلْإِنسَـٰنَ مِن نُّطْفَةٍ أَمْشَاجٍۢ نَّبْتَلِيهِ فَجَعَلْنَـٰهُ سَمِيعًۢا بَصِيرًا ﴿٢﴾

Min tagrii aade toɓɓere jillunde ndiyam gorko e debbo, Min njariboo mbo ko Min pawi mbo ko e pawe,Min laatini mbo nanoowo ji*oowo ngam o siina ko o fawa ko e sariyaaji

إِنَّا هَدَيْنَـٰهُ ٱلسَّبِيلَ إِمَّا شَاكِرًۭا وَإِمَّا كَفُورًا ﴿٣﴾

Min kollii mbo e ɗemɗe nulaaɓe laawol peewal, ɓanngani mbo e laawol majjere, caggal mum o wona peewɗo o sukka e laawol peewal, o wona jiyaaɗo goonɗindo jettoowo Alla, wollo o wona majjudo maggol, o wona maccuɗo keefeero jedduɗo kaawisaaji Alla

إِنَّآ أَعْتَدْنَا لِلْكَـٰفِرِينَ سَلَـٰسِلَا۟ وَأَغْلَـٰلًۭا وَسَعِيرًا ﴿٤﴾

Pellet Min nkeblanii heeferbe yeddube Alla e nelaaɗo Makko callalle daasrateede faade yiite, e tonngi ko o tonngira toon, e yiite huɓɓe

إِنَّ ٱلْأَبْرَارَ يَشْرَبُونَ مِن كَأْسٍۢ كَانَ مِزَاجُهَا كَافُورًا ﴿٥﴾

Pellet goonɗinɓe ɗoftiiɓe na yara ñande darnga e kaas sanngara keewɗo jillaaɗo kaafuur mbo uurangol belngol

عَيْنًۭا يَشْرَبُ بِهَا عِبَادُ ٱللَّهِ يُفَجِّرُونَهَا تَفْجِيرًۭا ﴿٦﴾

ɗam njaram keblaɗam wonande ɗotiiɓe ko e seewnde newiinde heɓde woni yuppatoonde nde gasatah, honde ɗomɗatina jiyaaɓe Alla, hoɓe ilnande noɓe faalira fof

يُوفُونَ بِٱلنَّذْرِ وَيَخَافُونَ يَوْمًۭا كَانَ شَرُّهُۥ مُسْتَطِيرًۭا ﴿٧﴾

Sifaaji maccuɓe yarooɓe e ndeen seewnde woni huuɓnude aadi e dow pittaali mum en ko faati e ɗoftaade Alla, hoɓe kula ñalawma mbo bone mum sarato saako ko oon woni darnga

وَيُطْعِمُونَ ٱلطَّعَامَ عَلَىٰ حُبِّهِۦ مِسْكِينًۭا وَيَتِيمًۭا وَأَسِيرًا ﴿٨﴾

Hoɓe nyammina nyaamdu wondude e yiɗdeɓe nduun ñaamdu e tuuya mum en e hendu, ɓe ñammina waasɓe e miskiin en e alyatiime en. بلغ Alqur’aana · Faccirol

إِنَّمَا نُطْعِمُكُمْ لِوَجْهِ ٱللَّهِ لَا نُرِيدُ مِنكُمْ جَزَآءًۭ وَلَا شُكُورًا ﴿٩﴾

ɓe cuuɗa e pittaali mum en wonde min ñammanirta on ko sibi Alla, ɓe faalaaka heen njoɓdi wonah mantoore. إنا نخاف من ر بنا يوما عبوسا قمطريرا

إِنَّا نَخَافُ مِن رَّبِّنَا يَوْمًا عَبُوسًۭا قَمْطَرِيرًۭا ﴿١٠﴾

Pellet min kuli ko ummaade e joomi amen ko ñalawma mbo geece hiitaaɓe tumminto sabu sattude mbo

فَوَقَىٰهُمُ ٱللَّهُ شَرَّ ذَٰلِكَ ٱلْيَوْمِ وَلَقَّىٰهُمْ نَضْرَةًۭ وَسُرُورًۭا ﴿١١﴾

Alla reeni ɓe e bone oon ñalawma mawɗo, O okki ɓe njooɗndam e geece pooynuɗe, ngam teddinde ɓe, e weltinde ɓerɗe mum en. وجزىهم بما صبروا جنة وحريرا

وَجَزَىٰهُم بِمَا صَبَرُوا۟ جَنَّةًۭ وَحَرِيرًۭا ﴿١٢﴾

Alla barjiiɓe ko ɓe muñi ko e ɗoftaade, e munyal e hoddiraaji Alla, aljannaaji ɓe neemo hen, e hariir mbo ɓe ɓoornato

مُّتَّكِـِٔينَ فِيهَا عَلَى ٱلْأَرَآئِكِ ۖ لَا يَرَوْنَ فِيهَا شَمْسًۭا وَلَا زَمْهَرِيرًۭا ﴿١٣﴾

Hoɓe tuugni heen e leece cuɗaaɗ, ɓe yi*atah toon naange nge ciinsiinɗe mum lorata, wonah jaangol cattungol, ko e ɗowdi nduumiindi ndi alh nguli wonah ɓuuɓol ɓe ngoni. ودانيةعليهم ظللها وذللت قطوفها تذليلا

وَدَانِيَةً عَلَيْهِمْ ظِلَـٰلُهَا وَذُلِّلَتْ قُطُوفُهَا تَذْلِيلًۭا ﴿١٤﴾

Na ɓadiiɓe ɗowdi hembo, na eelta ɓesnaaɗe hembo ñaamooɓe ɓe ñaama e newuya, hay gajjiido e jooɗiiɗo e dariiɗo fof na keɓa. ويطاف عليهم بٔانية من فض ة وأكواب كانت قواريرا

وَيُطَافُ عَلَيْهِم بِـَٔانِيَةٍۢ مِّن فِضَّةٍۢ وَأَكْوَابٍۢ كَانَتْ قَوَارِيرَا۠ ﴿١٥﴾

Liggatooɓe taarnaɓe ngennduwon feewnirkon kaalis, e kaaseeje laaɓtuɗe mbaadi saanga yarde. قواريرامن فض ة قد روها تقديرا

قَوَارِيرَا۟ مِن فِضَّةٍۢ قَدَّرُوهَا تَقْدِيرًۭا ﴿١٦﴾

Noɗe mba*i laaɓde mbaadi a sikkat ko weer ɗe peewnira kono tan ko kaalis ɗe feewnira, hoɗe potndira no ɓe faalda nih, ustaaki ɓeydaaki. ويسقون فيها كأسا كان مزاجها زنجبيلا

وَيُسْقَوْنَ فِيهَا كَأْسًۭا كَانَ مِزَاجُهَا زَنجَبِيلًا ﴿١٧﴾

Na yrnee ɓe teddinaaɓe kaas sanngara jillaaɗo janjabiil. عينا فيها تسم سلسبيلا

عَيْنًۭا فِيهَا تُسَمَّىٰ سَلْسَبِيلًۭا ﴿١٨﴾

Hoɓe njara e swnde ka aljanna na wiyee sal sabiil. بلغ Alqur’aana · Faccirol

۞ وَيَطُوفُ عَلَيْهِمْ وِلْدَٰنٌۭ مُّخَلَّدُونَ إِذَا رَأَيْتَهُمْ حَسِبْتَهُمْ لُؤْلُؤًۭا مَّنثُورًۭا ﴿١٩﴾

Na yiilo e mum en ka aljanna sukaaɓe heddiiɓe e cagataagal mum en, si a yi*iiɓe sikka koɓe lu*u lu*u sabu ɗaatde e yooɗde geece mum en. وإذا رأيت ثم رأيت نعيما وملكا كبيرا

وَإِذَا رَأَيْتَ ثَمَّ رَأَيْتَ نَعِيمًۭا وَمُلْكًۭا كَبِيرًا ﴿٢٠﴾

Si a yi*ii ko woni ka aljanna, yi*a neema mbo waawah sifeede, yi*a laamu manngu ngu laamu waawatah ɓadaade e mawnude

عَـٰلِيَهُمْ ثِيَابُ سُندُسٍ خُضْرٌۭ وَإِسْتَبْرَقٌۭ ۖ وَحُلُّوٓا۟ أَسَاوِرَ مِن فِضَّةٍۢ وَسَقَىٰهُمْ رَبُّهُمْ شَرَابًۭا طَهُورًا ﴿٢١﴾

Na e dow ɓalli mum en comci hariir jooɗɗi koyɗi, e diibaaj tekkuɗo ɓe ɓoorne jawe kaalis, Alla yarnaɓe njaram ɗam jillaani ko lorata

إِنَّ هَـٰذَا كَانَ لَكُمْ جَزَآءًۭ وَكَانَ سَعْيُكُم مَّشْكُورًا ﴿٢٢﴾

Hoɓe wi*anee teddinde ɓe: O neema mbo totteɗon ko njoɓdi golle mon lobbe, golle mon laatiima jaɓaaɗe

إِنَّا نَحْنُ نَزَّلْنَا عَلَيْكَ ٱلْقُرْءَانَ تَنزِيلًۭا ﴿٢٣﴾

Ko Minen tigi tellini e Ma-aan nelaado-Quraana ceerndaaɗo, Min tellinaani mbo laawol gootol

فَٱصْبِرْ لِحُكْمِ رَبِّكَ وَلَا تُطِعْ مِنْهُمْ ءَاثِمًا أَوْ كَفُورًۭا ﴿٢٤﴾

Muñ ko Alla ñaawi e hoddira e sariya, woto ɗofta bakkainoowo ko o noddata ko e bakkaat, wonah keefeero ko o noddata ko e keefeeru

وَٱذْكُرِ ٱسْمَ رَبِّكَ بُكْرَةًۭ وَأَصِيلًۭا ﴿٢٥﴾

janta Innde joom ma saanga juulal subaka,e saanga juulal sakket takkusaan

وَمِنَ ٱلَّيْلِ فَٱسْجُدْ لَهُۥ وَسَبِّحْهُ لَيْلًۭا طَوِيلًا ﴿٢٦﴾

Innu Mbo e juulɗeele ɗiɗe jemma: Futura e geeƴe, hinkaƴina caggal majje

إِنَّ هَـٰٓؤُلَآءِ يُحِبُّونَ ٱلْعَاجِلَةَ وَيَذَرُونَ وَرَآءَهُمْ يَوْمًۭا ثَقِيلًۭا ﴿٢٧﴾

Ɓe sirkuɓe na yiɗi nguurndam aduna hoɓe ndeerɗi e majjam, hoɓe ngacca caggal mum e ñande darnga, oon ko nisɗo, sabu ko woni ko e hembo e caɗeele. بلغ Alqur’aana · Faccirol

نَّحْنُ خَلَقْنَـٰهُمْ وَشَدَدْنَآ أَسْرَهُمْ ۖ وَإِذَا شِئْنَا بَدَّلْنَآ أَمْثَـٰلَهُمْ تَبْدِيلًا ﴿٢٨﴾

Ko Minen tagi on Min cemmbiniri tagu mon semmbinde jokkorɗe mon e tere mon, si Min faalaama halkude on Min ngosto toon yeru mon, Min kalka on Min ngosto mon

إِنَّ هَـٰذِهِۦ تَذْكِرَةٌۭ ۖ فَمَن شَآءَ ٱتَّخَذَ إِلَىٰ رَبِّهِۦ سَبِيلًۭا ﴿٢٩﴾

Nde simoore konde waajo e siftanirde, kala faalaaɗo nanngude laawol yottaade e weluya Alla nannga ngol

وَمَا تَشَآءُونَ إِلَّآ أَن يَشَآءَ ٱللَّهُ ۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلِيمًا حَكِيمًۭا ﴿٣٠﴾

On faaletaake nanngude laawol peewal si wonah Alla faalanee on ɗuum, fof ko e Alla ruttato, Alla na anndi ko moƴƴanta jiyaaɓe Makko, e ko moƴƴaani e mum en, ko O ñeeña e tagu Makko e hoddira e sariya Makko

يُدْخِلُ مَن يَشَآءُ فِى رَحْمَتِهِۦ ۚ وَٱلظَّـٰلِمِينَ أَعَدَّ لَهُمْ عَذَابًا أَلِيمًۢا ﴿٣١﴾

Hombo naatna mbo O wela e jiyaaɓe Makko e yurmeende Makko, O hawrinaɓe e iimaan e golle moƴƴe, O heblani tooñruɓe ɓe pittaali mum en keefeeru e goopi lepte muusɗe ka laakara, ko ɗuum woni lepte yiite. Iwdi: Al-Mukhtasar fi Tafsir Al-Qur’an

Jangu · Al-Insaan — الإنسان

Rewu · ruttu · hiisno · Ko aldaa e winndagol

Faccirol · 31 ɗemɗe